100 rokov Československej republiky – jej posolstvo pre súčasnú dobu

Vianoce ako sviatok konzumu

,,Čím menej si, čím menej prejavuješ svoj život, tým viac je tvoj zvonkajštený život, tým viac svojej odcudzenej bytosti hromadíš. Všetko čo ti ekonóm berie z tvojho života a z tvojho ľudstva, to všetko ti nahrádza v peniazoch a bohatstve a všetko čo nemôžeš, môžu tvoje peniaze..“

Karol Marx

Vianoce ktoré boli kedysi boli sviatkom pokoja, ticha a pohody sa stal dnes predovšetkým sviatkom konzumu. V tomto období ľudia navštevujú v masovom meradle novodobé chrámy konzumu, rôzne nákupne centra akoby to bola povinnosť. Pôvodný význam zmyslu tohto sviatku sa stráca. Podľa našej tradície čas Vianoc začínal prvou advetnou nedeľou. Podľa korporácii Vianoce začínajú už v októbri a končia koncom januára, načo nás hlavne upozornia reklamy, aby sme nakúpili práve ich produkt. Potom sú tu všadeprítomné gýčovité vianočné pesničky, Santa Clausa a na každom kroku blikajúce žiarovky. Táto masová psychóza nás tlačí úplne opačným smerom, kde na miesto duchovných hodnôt nastupujú materiálne hodnoty. Človek vtedy žije mimo seba, akoby sa nedokázal aspoň na čas zastaviť a vedieť meditovať a zahĺbiť sa nad zmyslom svojho bytia, pretože pre súčasnú spoločnosť je skôr pravidlom: čas sú peniaze. Sám mám pri písaní tohto článku problém zo sústredením, pretože vonku počujem neustále zbíjačky a bágre pretože po celom meste pribieha rekonštrukcia chodníkov (áno teraz v decembri, keď sú mínusové teploty aj za hustého sneženia), alebo neustále štekanie psov a dupot detí, ktoré počujem nado mnou. Kúsok od nás je hora, kde by teoreticky mohlo byť ticho a kľud, ale aj tam je neustály hukot reťazových píl pretože sa tam ťaží drevo… Napriek tomuto pred Vianočnému hluku a hektickému zhonu som sa pokúsil napísať tento článok.

Predavačky v obchodoch sú v týchto časoch vystavené priam až neľudským podmienkam, kde vyšší management ich tlačí pod rôznymi vyhrážkami, aby prijali podmienky pod hrozbou prepustenia. Aby toho nebolo dosť, tak musia ešte čeliť ďalšiemu náporu a to od svojich zákazníkov, ktorí ich niekedy pourážajú aj vulgarizmami. Vianoce v rodinách sa stali skôr formálnym ako obsahovým aktom. To znamená, že viac do popredia idú formálne otázky typu, čo si dať na Vianočnú večeru, či si dať kapra alebo filé, kam ísť počas Vianoc, alebo ako treba čo najlepšie poupratovať svoj byt. Akoby sa strácal samotný obsah a podstata Vianoc. Ľudia akoby boli teraz hypnotizovaný a táto epidémia kolektívnej neurózy sa šíri rýchlosťou svetla do celej spoločnosti.

Na miesto aby ľudia vtedy mali viac bohatšie duše a menej sa zaujímali o iluzórne materiálne pominuteľné bohatstvo, tak sa každým dňom sa blížime k Vianocami , ľudia až priam hysterickým spôsobom nakupujú, akoby sa blížil koniec sveta Armagedonu. V tento sviatočný čas kde by sa malo skôr spomaliť, tak na miesto toho sa v tento čas ešte zrýchľuje šialené tempo a ako nikdy počas celého roka. Preplnené obchodné domy, kde sa medzi sebou zákazníci bijú o tovar a obrovská kolónia trúbiacich áut. Je to na spôsob totálnej mobilizácie, ako to popísal nemecký spisovateľ Ernst Jünger počas prvej svetovej vojny. Celý aparát štátu mal byť vtedy v službách vojny, ktorej bola podriadená propaganda, literatúra, výroba, prírodnej zdroje a samozrejme mali sa obetovať ,,ľudské zdroje“ v záujme víťazstva. Vojna skončila ale jej bojový duch sa akoby preniesol na celý do ,,mierového“ života. Nemecký filozof Martin Heidegger tvrdil, že v modernej dobe čoraz viac dochádza k tomu, že technológie dostávajú svoj vlastný pohyb. Ľudia už nevyrábajú aby kupovali a uspokojili sa s dostatkom. Už ale Ježiš tvrdil v Novom Zákone „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“Aby bol jasné, blížnych treba obdarovať nejakou materiálnou vecou, pretože ak sa to daruje s láskou tak to obsťastní nášho blízkeho. Zmysel Vianoc naplníme vtedy, keď naše duše budu naplnené a stupňované bytím, a túto vnútornú radosť budeme odovzdávať aj druhým ľuďom. Svoj vnútorný mier budeme vyžarovať do okolia.

Nadnárodné korporácie a obchodné reťazce majú pred Vianocami rekordné zisky a preto nechcú, aby človek stačil s tým čo má. Namiesto bytia nastupuje vnútorná prázdnota a nihilizmus. Ako sa blížime k Vianociam, tak čoraz viac intenzívnejšie počujeme v našom okolí (aspoň mojom) priam nezmyselné výbuchy rôznych delobuchov, ohňostrojov a petárd. Akoby súčasný človek ešte v tom čase chcel prehlušiť svoju vnútornú prázdnotu a nevedel ako si má počať so svojím časom. Vianoce sú iba logickým dôsledkom celého roka v rámci kapitalistickej ,,logiky“. V tomto systéme musí byť všetko speňažiteľné, či už je to príroda (za chvíľu aj za vzduch asi budeme platiť ) a už samotná jeho osoba človeka sa musí predávať na trhu a cítiť sa ako nejaká vec vo výklade a musí predávať svoje schopnosti kapitálu. Súčasnú až priam neurotickú nákupnú horúčku pripisujem hlavne tomu, že súčasný človek nie je spokojný so svojím životom, jeho práca jeho nebaví, zažíva problémy či už vo svojom súkromí, vo verejnom živote a v politike ako liek vidí v tom, že čím viac toho nakúpi, tým bude on a spoločnosť šťastnejší a vďaka tomu sa vyriešia spoločenské problémy. Je ilúziou súčasného človeka, že si myslí že čím viac vlastní tým je to lepšie, ako by sa skôr mal venovať starať o lepšiu spoločnosť v ktorej žije a ktorú sa má snažiť zlepšovať a zaujímať sa o veci verejné. Odcudzení ľudia reagujú na svet len odcudzeným spôsobom života ako to popísal nemecký filozof Karol Marx. Namiesto BYŤ, nastupuje MAŤ. V takejto spoločnosti sa hodnotí nie aký je to človek, ako je vzdelaný, kultivovaní, dobrý, ale to čo vlastní, aké má postavenie, prestíž, atď. Prevažuje kvantitatívne hľadisko nad kvalitatívnym.

Komerčné média v televízií vtedy odvysielajú buď rôzne krváky, alebo reality – show. V tom čase, ale komerčné média sa dopustia jedného ,,prešľapu“ pretože, že v tom čase odvisielajú klasické rozprávky a podla nich za čias ,,temného socializmu“. Keďže po celý rok sa točia neuveriteľné hlúpe seriály a reality show, tak im radšej im odpusťme ich ,,omyl“, aby tam pre istotu počas Vianoc nedali niečo na spôsob alá Farma… Komercia zabila duch Vianoc. Každým rokom je pochmúrnou realitou takz. ,,Vianoce na blate“ , keďže globálnym otepľovaním ktoré je spôsobené aj ,,vďaka“ súčasnému dravému ziskuchtivému globálnemu kapitalizmu, ktorí potrebuje na svoju neustálu akumuláciu kapitálu prírodne zdroje a zvyšovaním CO2 do atmosféry. Korporácie vtedy bohatnú a naše duše chudobnejú…

V záujme bojového hesla ekonomického rastu za každú cenu, rastu HDP, zvyšovania výroby a konkurencieschopnosti alebo proti poklesu znižovania zahraničného ratingového indexu sa mobilizuje celý ekonomický aparát novodobých ,,kňazov“ technokratických ekonómov, ktorí bijú vtedy na poplach. Pre nich by bolo najlepšie bolo aby aj cez Vianoce boli otvorené obchody a úplne najlepšie by bolo, keby obchody bolo otvorené 24 hodín nonstop, aby cestou kupredu naša ekonomika neustále rástla. Ale aj tento náš ,,mierový stav“ tiež vytvára vo svete vojny, pretože je to civilizácia smrti, ktoré na svoje fungovanie potrebuje lacnú pracovnú silu (ľudské zdroje) ktorú vykorisťuje v mene zisku. Systém potrebuje čoraz viac na svoje fungovanie väčšie nerastné suroviny a vojny sa vedú tam, ktoré majú veľké zásoby surovín ako ropa a zemný plyn. Vojna je ale vyhlásená voči našej planéte, pretože sa likviduje rozmanitosť života a tým pádom sa ľudský rod sám ohrozuje seba a hrozí že zanikne bez nejakej prírodnej katastrofy, ale svojou vlastnou vinou. Svoju identitu si ľudia budujú na vratkom základe v duchu hesla ,,kupujem, teda som!“ Pomocou reklám ktoré podprahovo vplývajú na podvedomie ľudí, aby v masovom meradle v neustále kupovali, zadlžovali sa, vyrábali, pracovali a poslúchali a tak stále dookola. Sme ako ten škrečok, ktorý neustále behá dookola v klietke a si myslí, že jeho činnosť je slobodná, ale pri tom jeho ,,činnosť“ je vymeraná a vytvorená určitými mantinelmi. Tento spôsob života, ktorý kolonizuje celý náš prirodzený spôsob života.

Rakúsky psychológ Sigmund Freud v prvom roku prvej svetovej vojny 1914 napísal, že táto vojna otvorila všetkým ľudom oči, ktorí boli zvyknutí na naivný osvietenský názor, že rastom civilizácie bude svet bez vojen z dvoch dôvod: Po prvé, štát je síce garantom morálky vo vnútri svojich hraníc, ale vyžaduje pod trestom smrti, aby sme sa chovali nemorálne voči občanom ostatných štátov, keď dôjde k vojnovému konfliktu. Druhá charakteristika, ktorá nás zaujíma je tá, že návrat agresivity a barbarstva, ktorú ľudia považovali za nezlučiteľnú z pokračujúcim rastom civilizácie. V plnej nahote sa vtedy ukázalo, že ľudia de facto prijímajú civilizáciu len povrchne. Vo vhodnej situácia sa ľudia dokážu oslobodiť od kultúrnych tlakov a odreagovať si svoje potlačené pudové agresívne tendencie. Rímsky filozof Lucius Annaeus Seneca (žil asi 4 pred Kr. – 65) preto varuje že ,,na nič nesmieme viac dbať, než na to, aby sme nešli ako ovce za stádom tých, ktorí kráčajú pred nami. To by sme nemierili tam, kam sa má ísť, ale tam kam idú ostatní. Nič nás neuvrhne do väčších ťažkostí, ako keď sa riadime hlasom davu, presvedčení, že je to najlepšie čo prijal všeobecný súhlas a keď náš život neriadi rozum, ale napodobovanie.“ Na súčasnom pred Vianočnom období je vidieť medzi veľký protiklad až priam pompéznym svetelnými vyzdobenými námestiami a na druhej strane tma v našich srdciach a mysliach vplyvom komercionalizáce Vianoc…

Ukazuje sa v súčasnej modernej civilizácií rozpor medzi technologickým ovládnutím prírody v záujme kapitálu a medzi čoraz menšou kontrolou ľudí nad svojimi životmi, ako správne a lepšie žiť. Český psychológ a filozof Břetislav Kafka tvrdil, že moderný človek je čoraz viac zameraný na ,,ovládnutie vonkajšej prírody, namiesto ovládnutia a poznanie seba samého – tu sa nachádzajú korene ľudského nedorozumenia a zla. Technické vedy sú zdrojom nezáujmu človeka o človeka. Utvrdzujú ho v predstave, že pokrok spočíva iba v tom, o čo dokonalejšie stroje máme k dispozícií a nie v tom, či sme dnes lepší, ako včera.“

Po páde železnej opony v roku 1989 sa tento spôsob život antiducha globalizoval po celom svete, ako to raz povedala vtedajšia britská premiérka ,,železná lady“ Margaret Thatcherová ,,there is no alternative“ (nie je žiadna alternatíva). Na miesto toho aby naša krajina Západ obohatila a prišli sme s ničím novým a svojou vlastnou kultúrou, tak sme sa hneď prispôsobili konzumnej mentalite Západu, reštaurovali sme kapitalizmus a stali sme sa montážnou linkou Európy. Nevytvorili sme sebavedomý kultúrny štát, ktorí síce má malú rozlohu a malým počtom obyvateľstva, ale silou duchu a kultúry by mohol byť príkladom pre ostatné národy. Chceli sme vybudovať vyspelý štát, nesprávnymi prostriedkami. Čiže konzumnou mentalitou, ktorá plodí iba chamtivosť, egoizmus, korupciu, pretože neoliberálny kapitalizmus má všade vo svete deštruktívny účinok. Trhový fundamentalizmus kolonizuje náš žitý prirodzený svet, pretože nám vnucuje jednorozmerný ekonomický svetonázor ( aj keď sa nám zdá že je to niečo prirodzené), že sme tu svete iba na to aby sme boli egoistický individualisti a počúvali svoje inštinkty a nie svoj rozum srdce. V tomto systéme človek bude trpieť, ak sa voči tomu vzoprie a bude na neho vyvíjaný nátlak. Už nebude posielaný do gulagu alebo Osviečimu, ale bude vysmievaný, že žije skromne, stačí si s málom a orientuje sa na hodnoty, ktoré majú trvalejšiu hodnotu. Tuhé zlo vystriedalo tekuté zlo.

Tento systém už nezabíja fyzicky, ale predovšetkým zabíja dušu človeka, kde sa snaží ho zviesť prostredníctvom zvádzanie všadeprítomných reklám na rôzne závislosti na ktoré ho nalákajú aby potom sa z neho stal otrok systému.

Ľudská činnosť v období globalizácie sa neorientuje na zlepšovanie ľudských pomerov, vytváranie lepšej humánnej spoločnosti, ale namiesto sa orientuje dnes ľudská činnosť pre uvolňovanie prírodnej energie ktorá sa vytvárala evolučne stovky miliardy rokov. V záujme kapitálu sa drancuje príroda na úkor celej budúcej generácie. Tu sa potvrdzuje Marxov postreh, že ak si ľudia myslia, že konajú slobodne , tak ich konanie je určovane spoločenskými silami, ktoré si neuvedomujú. Ako tvrdil Marx ,,Nie vedomie ľudí určuje ich bytie, ale naopak ich spoločenské bytie určuje ich vedomie.“ Nemecko – americký filozof a psychológ Erich Fromm tvrdil, že každá spoločnosť potrebuje na svoje fungovanie vytvoriť určitý spoločenský charakter, aby fungovala spoločnosť. V kapitalizme je to trhovo-konzumný charakter na miesto produktívneho charakteru, ktorý sa neorientuje nie na peniaze ale na lásku a tvorivosť. V tomto systéme majú moc technokrati, ktorí sľubujú blahobyt, namiesto mysliteľov-mudrcovktorí sa zaoberajú tým, ako má sa mázmysluplnejšie a lepšie zlepšiťživot a spoločnosť.

Vzájomné vzťahy v podmienkach spotrebiteľského kapitalizmu sú také, že ,,osamelý dav“ sa medzi sebou nestretávajú ako jedinečné individuality, ale ich vzťahy medzi sebou sú odcudzené, kde jedine čo ich ,,spája“ sú trhové vzťahy, kde človek je tu určený iba ako nástroj vykonania určitej špecializovanej funkcie. Je to stretávanie na povrchu, kde ľudia v tomto systéme sú na seba závislí, ale paradoxne napriek tomu sú na sebe nezávislí. Sú pri sebe, ale akoby boli proti sebe. Je to akýsi mechanický poriadok bez života a duše.

Človek sa už nepýta, či je to dobré alebo zlé, ale či je to ziskové a rentabilné. Stojítu mimo dobro a zlo. Do Vianoc by sa mal človek duchovne pripraviť a nie aby bol ho úplne pohltila komercia . Splnila sa dystopia z románu od Aldous Huxleyho, ktorý napísal v roku 1932 Prekrásny nový svet, kde spoločnosť nebude riadená prostredníctvom strasti ale slasti , kde každí je nútený spoločenským nátlakom byť ,,šťastný“. Ako v románe konštatuje ženská postava Lenina: ,,Já som slobodná. Mám naprostou voľnosť skvelo se baviť. Každý je teraz šťastný.“ Zasmial sa. „Áno, každí je teraz šťastný. Avšak nechcela by si byť slobodná, aby si bola šťastná nejako inak, Lenina? Napríklad podľa svojho, nie ako sú ostatní?“

Žijeme v období komercionalizovaného konzumu, kde kultúra ktorá má ľudí vnútorne obohacovať, učiť ich kriticky myslieť, tak na miesto toho kultúra slúži kapitálu na to aby vynášala peniaze a preto sa musí znížiť na úroveň malomeštianského vkusu. Ináč by neprinášala zisk. V toto systéme kde pod maskou demokracie, kresťanstva a rovnosti , ktoré nie sú nič ako frázy a faloš, sa priam cynicky rozmáha korupcia v obrovskom meradle, kde chýbajú peniaze na verejne záujmy, kde zamestnanci sú vykorisťovaní súkromnými korporáciami, ktoré slovenskému človekovi dajú za práca úbohú almužnu, z ktorej ledva vyžije. Zároveň ľudia vykonávajú zamestnania, ktoré nerozvíja ich ľudsky potenciál. V spoločnosti nerovnosti, kde ekonomické a sociálne vykorisťovanie deformuje psychiku na strane vykorisťovaného a na druhej strane vykorisťovateľa, ktorí sú je tiež obeťou rovnakých pomerov, čím vytvára psychické choroby ako sú depresie, neurózy, alebo schizofrénie. V tom systéme nastáva boj proti každému o sociálne privilégia a hmotné statky, po latinsky homo homini lupus, čiže človek človeku vlkom. Triedna spoločnosť vytvára priam systémové násilie, ktoré je jej podstatou. Pred našimi očami sa likviduje naše prírodné bohatstvo, lesy sa u nás ničia v takom tempe ako v Amazonskom pralese, čo spôsobuje nepriaznivé dôsledky na našu klímu a nezamýšľané dôsledky povodní. V krajine kde panuje rodinkárstvo, známosti a konexie miesto osobnej zdatnosti a šikovnosti. V krajine kde mladí nevidia perspektívu, pretože s kombináciou nízkymi platmi a vysokými pôžičkami na bývanie ja pre nich priam až priam likvidačné v časoch ,,tekutého kapitalizmus“, kde všetko je neisté. V súčasnosti dochádza k najväčším masovým migračným tokom od čias druhej svetovej vojny na Európu, aj vplyvom nezmyselných vojnových konfliktov Západu a zmenou klímy. Čo u obyvateľstva vyvoláva negatívne reakcie. Je to skôr vyjadrenie tekutého hnevu, pretože projektuje svoje obavy a niestoty, spôsobené globálnym neoliberálnym kapitalizmom, vytvárania obetného baránka.

Toto všetko musí mať dehumanizačný vplyv na ľudskú psychiku, kde ľudia na svoj odcudzený život a odcudzenie voči svojej spoločnosti budú ľudia budú reagovať masovým konzumom ako nesprávnu odpoveď na zmysel svojho bytia. Je priam ,,logické“ že v atmosfére v takejto spoločnosti, ktoré sa dejú spomínané veci počas celého roka , tak počas Vianoce vypukne priam až kolektívna psychická neuróza. Je to akási diktatúra hluku, kde ľudia, ktorí majú strach zo svojho vlastného vnútra a preto sa veľmi radi tomuto tyranovi vzdávajú svojej vlastnej slobody. Je to diktátor, ktorý ale nemá konkrétnu tvár, ale abstraktnejšiu, neviditeľnejšiu, ale je to o viac zákernejšiu. Postmoderný človek je neustále stimulovaný informáciami, televíziou, rádiom, internetom, počítačom, alebo smartfónom, pretože má strach z ticha.

Erich Fromm tvrdil, že ľudia v modernej spoločnosti sa snažia uniknúť od neznesiteľnej nudy, pred ktorou sa ale čoraz menej vedia brániť. Nuda je už do takej miery rozšírená v západných industriálnych spoločnostiach, že sa už nepociťuje ako chorobný stav, ale nastáva akási “patológia normálnosti“. Človek aj napriek tomu, že sa snaží odstrániť svoju nudu, pomocou konzumu, tak zažíva stále väčší pocit vnútornej prázdnoty. Ako hlavnú príčinu nudy vidí že ,,pri povrchnom odstránení nudy zostáva osobnosť človeka nedotknutá, nič neovplyvní jeho hlboké city, fantáziu, rozum, skrátka všetky podstatné schopnosti a psychické vlastnosti človeka. Všetky tieto vlastnosti sa neprebudia k životu.“ Je to iba obyčajná stimulácia objektom, ktorá nevyžaduje od subjektu žiadnu namáhavú aktivitu, ale zostáva pritom celkom pasívny. Celá marketingová reklama v industriálnych spoločnostiach pracuje s týmito pasívnymi reakciami. Stimulované sú predovšetkým ľudské pudy, či už to je sexuálna žiadostivosť, chamtivosť, agresivita, atď. Pri uspokojení tohto druhu potreby človek “má dosť“. V románe talianskeho spisovateľa Alberta Moraviu ,,Nuda“ zobrazuje hlavného hrdinu, ktorý pociťuje neskutočnú nudu, ktorá pramení z akejsi ,,straty skutočnosti“. Nie je schopný nadviazať komunikáciu s okolitým svetom a nedokáže sa zbaviť tohto stavu. Ako tvrdí v predhovore ,,pre mnohých ľudí nuda znamená opakom zábavy; a zábava je rozptýlením, je zabudnutím. No pre mňa nuda je opakom zábavy; ba mohol by som rovno povedať, že sa v istom ohľade podobá zábave práve v tom, že plodí rozptýlenie a zabúdanie, hoci veľmi zvláštneho druhu. Nuda je podľa mňa vlastne istým druhom nedostatočnosti, nevhodnosti, či nedostatku skutočnosti.“

Toto obdobie je špecifické v tom, že ku koncu roku, by sa mal človek viac sa zaoberať podstatnejšími vecami, naladiť sa do tej správnej , a mal by byt viac solidárnejší a predovšetkým aby sa mal starať o svoju dušu, ci už v čítanie knihu, meditáciou, chodiť do prírody, lebo iba vtedy si človek môže uvedomiť podstatnejšie stránky života, pretože sme obohatený o tento rozmer, krotý je vnútorne obohatený vnáša do spoločnosti v k sa nachádzam pretože musíme uznať že duševnú potravu nemôže čerpať z tejto spoločnosti, kto sa nachádza v kultúrnej kríze.

Cirkev, ktorá by mala vystupovať proti konzumným Vianociam, je až na pár výnimiek ticho. Veď súčasné Vianoce idú proti kresťanskému duchu. Je to v priam v protiklade súčasného pápeža Františka, ktorý nedávno vyhlásil antikonzumnú revolúciu. Sám vo viacerých encyklikách varuje pred súčasným neoliberálnym kapitalizmom a ekologickou krízou, korupciou Cirkvi, atď. Ale ak sa však pozrieme bližšie hlavne na vyšší stav slovenského katolíckeho klérusu, tak až priam do očí bije ako žijú luxusne a prepychovo, kde vlastnia obrovské majetky, drahé autá, podnikajú vo veľkom, tak odpoveď už budeme poznať dopredu. Nebudú preto kritizovať tento systém, keďže Cirkev na ňom má hmotný prospech. Už ale Ježiš povedal že „nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ Cirkev zároveň používa totalitárne praktiky a vylučuje akúkoľvek diskusiu a tých progresívnych kňazov už neupaľuje, (keby mali moc tak by to spravili ) ale jednoducho ich vylúči a exkomunikuje. Keby prišiel Ježiš medzi nich, tak by ho nemohli strpieť a tí istí čo jeho majú plné ústa, tak by ho znova ukrižovali… Zároveň spôsob jej vyjadrovania sa zasekol niekde na úrovni Tridentského koncilu z rokoch 1545 – 1563 ako reakcia na reformáciu a nevie preto osloviť dnešného človeka jazykom súčasnej doby. Asi si nevšimla, že v rokoch 1962 – 1965 prebehol niečo ako 2. Vatikánsky koncil v duchu aggiornamento, čiže zosúčasnenie, kde za hlavný zámer sa mala Cirkev priblížiť modernému človeku. Cirkev používa modernú techniku ale jej duch je stredoveký. Mýtus o ,,kresťanskom“ Slovensku počas Vianoc padol…

Starosť o svoju dušu ako zmysel Vianoc

,,Ak sa má duša pozdvihnúť ku kontemplácií univerzálne duše, musí toho byť hodná vďaka ušľachtilosti, musí sa oslobodiť od omylov a ukryť sa pred vecami, ktoré priťahujú pohľady obyčajných duší, musí sa ponoriť do hlbokého sústredenia, umlčať, čo ju obklopuje, nielen telesné poryvy a hlučné pocity, ale všetko, čo je okolo nej. Nech teda všetko stíchne, zem aj more, vzduch, ba aj samotné nebo.“ Plotínos

Práve počas Vianoc, by si mal človek uvedomiť hodnoty, ktoré nie sú speňažiteľné a ktoré sa nemôžu skomercionalizovať, ale ktoré sú nadčasové a mimotrhové. Tieto hodnoty nenájde z súčasnej spoločnosti, ktorá sa nachádza v kríze. Ako tvrdil český filozof Karel Kosík ,,Pozastavení je možný začátek zamyšlení. Člověka znenazdání přepadne otázka (pochybnost, úzkost), k čemu je všechno patchtení, podnikání, vynalézání dobré uvolňuje se prostor a čas k zamyšlení. V takových okamžicích se propadají do bezvýznamosti běžné velečiny, říka se jim hodnoty, jako je úspěch, efekt, majetek, sláva, a odkusi z hlubin sa vynořuje přehlížená, potlačovaná, zapíraná otázka, co je dobro?“

Človek sa má starať o svoju dušu. Nie je to nejaký útek zo spoločnosti, ale je to chvíľa, keď sa človek vo svojom vnútri konfrontuje s nadčasovými hodnotami, ktorý presahujú súčasný časopriestor súčasnej hektickej spoločnosti. Hľadá pravdu, ktorá je vždy mimosobná, ktorú ale musí vždy hľadať konkrétny človeka a nikto mu ju za neho nenadiktuje na silu. Čiže je transcendentálneho charakteru. Keď ju nájde dôjde tak môže dôjsť k vnútornej zmene človeka. Nie je ale majetníkom pravdy ale pravda má jeho. Ale s tým sa neupokojí, lebo pravda nie je formálna, neživotná ale mení sa relatívne v časovo – priestorovým kontinuum. Preto ak si vo svojom vlastnom subjektívnom mikrokozme uvedomíme nadčasovú podstatu bytia, tak ho budeme vnímať aj v okolí objektívneho makrokozmu. Je naplneným bytím. Prekoná subjektívne- objektívne rozštiepenie. Už nebude vnímať druhého človeka Ja a Ono čiže ako vec, ktorá sa dá použiť a odhodiť, ale bude vnímať toho druhého človeka ako Ja a Ty, čiže ako neopakovateľnú a jedinečnú bytosť.

Marx tvrdil, že ,,je treba zmeniť vládu vecí nad ľudmi, vo vládu ľudí nad vecami“ Ale je vždy treba začať zmenou u seba samého aby človek mal vládu nad sebou samými a svojím životom. Vonkajšia sloboda sa prejaví až vtedy, keď sa zrodí u človeka vnútorná sloboda, lebo len vtedy sa môže prejaviť a spôsobiť zmenu vo vonkajšom svete. Nemecký filozof Immanuel Kant tvrdil, že „iba dve veci ma napĺňajú – hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne“. Táto vnútorná zmena sa prejaví u človeka vo výraze tváre, jeho oči budú vyžarovať životnú iskru, radosť, zmení sa spôsob ako gestikuluje, intonácia jeho hlasu. Bude mať v sebe metafyzické zakotvenie, duchovný stred. Už Ježíš tvrdil že „kráľovstvo Božie je vo vás“. Pravý autentický život je ten , ktorý obsahuje v sebe duševné nadčasové hodnoty , ktoré duševne povznášajú a ktoré dávajú silu a chuť do života. Antický filozof Platón tvrdil, že každý človek má v sebe nadčasové hodnoty, ktoré nenájde v tomto menlivom svete. Poznávacím nástrojom duše je rozum po grécky NÚS, kde vďaka nemu môžeme poznať večné idei. Oproti tomu je nedokonalé poznanie, po grécky DOXA, čiže zdanie, alebo mienka ľudí. Je to akýsi Matrix, pretože považujú ilúziu a zdanie za realitu a pravá podstata im uniká.

Neodcudzený, celistvý, vnútorne slobodný a autentický človek tu stoji proti odcudzenej spoločnosti, ktorá sa ženie za mamonom a konzumom. Samozrejme nebude to nejaký dokonalý ,,nadčlovek“, pretože človek ako ,,bytie k smrti“ žije v dvojznačnom svete a tiež bude chybovať, pretože pokiaľ človek žije v tomto dynamickom, premenlivom a komplikovanom svete tak nie vždy môže vedieť odhadnúť situáciu ako sa v nej správne zachovať. Nemôže byť dokonalý v tomto dvojznačnom svete, ale predsa bude na tom stále lepšie ako pred tým, pretože sa dokáže poučiť z chýb. Pretože ak v sebe obnoví ľudskú dôstojnosť, tak bude protestovať všade, tam kde sa ľudská dôstojnosť degraduje, pretože v sebe má ideál, podľa ktorého meria okolie. Tento ideál sa preto nedá pozitivisticky zdôvodniť od toho čo je, pretože vždy sa musíme spýtať kvôli čomu má vlastne vykonať dobro a spravodlivosť? Kvôli užitočnosti sa to nedá zdôvodniť, pretože dobro sa musí sa zdôvodniť kvôli nemu samému, bez nejakého zištného zreteľa. Preto, ak sa človek skorumpuje systémom, tak ako taký človek môže zlepšiť spoločnosť? Nie je to autentický spôsob, tam kde nie je jednota slova a života, pretože to čo človek hovorí má ručiť svojím životom za svoju pravdu, aby bol príkladom pre okolie. Byť vo svete ale nie byť zo sveta…

Buďme tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Ak sa človek ale rozhodne žiť autenticky v slobode v odcudzenej spoločnosti a nedá sa ovplyvniť duchom doby, tak bude pre svoj postoj psychickou chorou spoločnosťou vysmievaný a nechápaný. Nedá sa len tak ľahko zmanipulovať a nezapredá sa moci a bohatstvu, len aby sa vzdal svojho presvedčenia. Radšej bude hladovať a trpieť. Už v Novom Zákone je písané, že ,,čo z toho keď človek celý svet získa, ale svoju dušu utratí“.Človek musí mať rád predovšetkým sám seba, aby mohol mať rád ostatných ľudí a svet v ktorom žije. Už Ježiš v v Novom Zákone tvrdil že ,,milujte svojich blížnych ako seba samého.“ Ak sa človek nenávidí a nekultivuje sa, ako môže taký človek mať rád aj ostatných? Bude žiť materiálne jednoduchšie a minimalisticky ale o to viac maximalisticky sa bude intenzívnejšie zaoberať podstatnejšími stránkami života. Bude sa viac vzdelávať a bude viac solidárnejší k ľudom. Už Ježiš tvrdil že ,,nezhromažďujte si poklady na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú; ale si zhromažďujte poklady v nebi, kde ani moľ, ani hrdza nekazí, a kde sa zlodeji neprekopávajú ani nekradnú; lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.“ Opak k láske sebe je egoizmus, kde človek sa podvedome nenávidí a svoju frustráciu si kompenzuje na svojom okolí vo forme určitého sadizmu, kde má pôžitok z ovládania druhých ľudí. Alebo neustále hromadenie majetku a zvyšovanie moci ako kompenzácia svojho vyprázdneného života.

Marx tvrdil, že aby sa zmenila spoločnosť, tak sa musia zmeniť materiálne podmienky a ekonomická základňa spoločnosti, ktorá sa prejaví v nadstavbe podobe ideí, zákonov, atď. Každá zmena, ktorá sa orientuje iba na zmenu vo vedomí ľudí považoval za ,,idealizmus.“ Bola to v tom čase oprávnená kritiku, pretože ak sa iba zdôrazňuje jednostranne, aby sa človek zmenil vo vedomí a pri tom si nevšímal dobu v ktorej žije zo všetkými jej problémy, tak sa to minie účinkom. Ako povedal Marx ,,filozofi doteraz svet vysvetľovali a ide o toho zmeniť ho.“ Marx videl nevyhnutnosť rozpracovať novú filozofiu, pretože stará doba feudalizmu zanikala a bolo potrebné reagovať na problémy modernej doby, ktorá priniesla zo sebou nové problémy. Moderná doba je v neustálom pohybe, kde technológie majú dopad na naše životy a menia naše životy oproti statickom svete feudalizmus. Preto mravoučné kázania a hlásanie dogiem bez toho, aby sme si všimli dobu v ktorej žije sa minie účinkom. Ale iba zdôrazňovanie iba praxe v súčasnom svete bez teoretického vysvetlenia sveta, je to čo brzdí podľa súčasného slovinského filozofa Slavoja Žižeka súčasnú ľavicu. Pretože jednorozmerná prax bez teórie , môže byť v službách v službách kapitálu, ktorá sa tvári, že je emancipačná. Žižek tvrdí, že treba znova študovať nemeckého filozofa Hegela, lebo dnes je treba najskôr svet pochopiť, aby sme ho mohli zmeniť. Čiže treba byť sebauvedomelou bytosťou, ktorá si v sebe uvedomuje svojím rozumom Absolútno a zároveň kde je človek postavený situačne v dobe ktorej sa nachádza . Teória musí byť doplnená Marxovým dialektickým materializmom a vedieť čo najlepšie pochopiť svoju dobu. Pretože abstraktné ideáli narysované na papieri a scholastické dogmy nedokážu zlepšiť spoločnosť. Heslá typu ,,pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“ je skôr magickou formulkou podobnou tou, že zmením spoločnosť akoby mávnutím čarovného prútika.

Človek sa vždy nachádza v konkrétnej situácií, kde nemá pred sebou žiadny návod ako sa má správať , ale vždy sa on sám musí rozhodnúť ako konať v konkrétnej situácií. Je treba zjednotiť dialektickým spôsobom vedomie a bytie a reflektovať svet jednoty v pohybe. Marx tvrdil, že treba zmeniť spoločnosť, a zmeniť odcudzenú prácu, kde by sa ľudia , slobodne a tvorivo rozvíjali. 20. storočie ukázalo sa byť omylom, že zmeníme spoločenské štruktúry, ale samotní ľudia sa nezmenia. Ak ľudia v súčasnosti budú žiť zmysluplnejší život a budú mat potreby, ktoré sú zmysluplné a rozvíjajú duchovne človeka, tak sa to prejaví neskoršie na celý spôsob života, pretože to spôsobí dialektický protitlak vytvorenia synergického efektu na výrobu, pretože zmysluplná spotreba a životný štýl, bude neskoršie vytvárať zmysluplnú prácu. Platí karmický zákon (karma sa do slovenčiny dá preložiť aj ako čin), že všetko vykonané v realite spôsobuje nejaký účinok a spôsobuje dynamické puto medzi ním a jeho dôsledkom. Prvý zákon termodynamiky hovorí o zachovaní energie a hmoty. Žiadna energia v prírode sa nestráca a pôsobí tým silnejšie, čím je viac naakumulovanejšia. Podobne aj v ľudskej kultúre platí, že naakumulovaná psychická energia nezaniká, ale ďalej pôsobí, aj keď subjekt už nežije, pretože ovplyvnil svojím životom ľudí okolo seba, alebo stále pôsobí v tom čo tu vykonal buď v knihách, článkoch, činoch, slovách, myšlienkach, atď. Entropia, ktorá spôsobuje v prírode stav neusporiadanosti a rozkladu, pretože druhá veta termodynamická hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Podobne súčasný systém zo svojím individualizmom, zvyšuje stav neusporiadanosti a rozkladu vo všetkých sférach, či už v rodinách, spoločnosti, politike, ekonomike, alebo v kultúre. Ale voči entropií treba bojovať predovšetkým vo svojej mysli, ktorá je hlavne teraz pred Vianocami zahltená zbytočnými a škodlivými myšlienkami, čiže duševnými jedmi.

Zmysel nie je niečo čo sa vznáša nad nami, ale zmysel je taký aký dáme obsah svojmu životu. Z našej formálnej štátnosti, ktorá je kolonizovaná nadnárodnými korporáciami sa zrodí skutočná štátnosť, ktorá bude mať samostatnú a sebestačnú ekonomiku, politiku, armádu a kultúru. Zároveň treba študovať súčasnú konšteláciu moci, triednu štruktúru, geopolitickú situáciu, históriu a vedieť to spojiť do dynamickej kritickej syntézy. To si uvedomme v čase Vianočných nákupov. Hegel tvrdil, že v dejinách existuje dialektický zákon protikladov negácie negácie v rámci tézy, antitézy a konečnej syntézy. Dnes vidíme, ako hlavnú tézu, proti ktorému treba bojovať konzumný život a egoistický individualizmus, zo všetkým negatívnymi stránkami na spoločnosť. Proti tomu treba postaviť antitézu, autentického, duchovne vyspelého života, ktorý bude sociálne zameraní na budovaní lepšej a spravodlivej spoločnosti. Došlo by ku konečnej syntéze lepšej, sociálnej, spravodlivej a humánnej spoločnosti.

Odolajme preto davovej psychóze, preto že ak sa nedáme zlákať, tak Vianoce budú mať pre náš kúzelnú atmosféru. Ako to napísala nemecká filozofka a mystička Edita Steinová (zahynula počas 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore) ,,Keď se dni stále viac krátia, keď začnú padať prvé snehové vločky, vynárajú se nesmelo a ticho prvé vianočné myšlienky. Už z obyčajného slova Vianoce vychádza kúzlo, že sa mu sotva ktoré srdce môže ubrániť. Aj ľudia bez viery, pre ktorý dávny príbeh betlehémskeho dieťaťa nič neznamená, sa chystajú na sviatky a uvažujú, ako by mohli tu či tam rozsvietiť lúč radosti. Akoby teplý prúd lásky prechádza celú Zem už týždne a mesiace pred tým.“ Počas slnovratu, keď od vtedy budú dni dlhšie a jasnejšie, tak aj do nášho života by malo prichádzať viac svetla a nádeje. Toto je v priamom protiklade k súčasným Vianociam, ktoré aby paradoxne o to viac snažia agresívne zo všetkých strán vplývať na človeka, aby sa aspoň na chvíľu zastavil a zamyslel sa. Pretože aby človek nebol pohltený všadeprítomným hektickým životom, tak by prehliadol celý ten prázdny lomoz bez duše a nenakupoval, čo je pre nadnárodné korporácie hlavný nepriateľčíslo jeden.

Protestantský teológ Paul Tillich tvrdil, že moderný človek žije väčšinou na povrchu a jeho metafyzickou potrebou je, aby sa ponoril do hĺbok bytia. Pretože hĺbka myslenia patrí k hĺbke života. Sme zotročení každodennou rutinnou a sme neustále niečím ťahaný, než aby sme niekam smerovali. Nezastavujeme sa, aby sme sa pozreli do výšok nad sebou, alebo do hĺbok pod sebou. Neustále sa ženieme kupredu aj keď je to točenie sa v kruhu a nemáme čas sa pozrieť do hĺbky života. V tejto chvíli ale príde zemetrasenie nad našimi samozrejmosťami a celý nás život sa otrasie v samotných základoch. Dôjde k existenciálnej revolúcií. Až vtedy dochádza ku skutočnému životu, keď dôjdeme k nevyčerpateľnej hlbine a k základu celého súcna, ktoré má meno Bytie. Preto je treba sa ponoriť hlbšie k základu našej dejinnej existencie, v ktorej sa nachádzame. Preto treba protestovať proti všetkým spoločenským vzťahmi, ktoré človeka robia poníženou, zotročenou, opustenou bytosťou. Ako povedal Friedrich Nietzsche “Ja nechcem svoje šťastie. Ja chcem svoje dielo.“

Človek neexistuje na spôsob existencia kameňa a nie je poháňaný nejakým samopohybom či osudovou fatalitou, ale má slobodnú vôľu a môže povedať NIE. Nie kolaborácií, zvráteným pomerom, duchovnému a hmotnému otroctvu a konzumným Vianociam. Preto treba životu povedať ÁNO, napriek všetkým negatívam. Môže sa to zdať maličkosťou, ale to čo oslobodzuje zreje a klíči pomaly, v skryte a na začiatku sa to javí ako úplná zbytočnosť. Z dejín ale poznáme, že z veľmi malých počiatkov vznikli veľké dejinotvorné udalosti. A preto aj keď sa nám zdá, že nemá cenu sa do toho púšťať, pretože nás moderná civilizácia navykla na rýchlosť a okamžitú efektivitu je aj napriek tomu dôležitý počiatok zamyslenia. Zamyslenie sa deje údivom, nad všetkým súcnom okolo seba, že prečo je niečo a nie je radšej nič. Ja sám som nemusel byť, ale som existujem , dýcham a myslím. Zistíme, že život je vlastne zázrak a dar, ktorý nemôžeme ľahkovážne premrhať a budeme preto cítiť o to väčšiu zodpovednosť za svoje životy. To čo nás ohrozuje v súčasnosti a nie len našu spoločnosť, ale aj celú globálnu civilizáciu je bezmyšlienkovitosť a ľahostajnosť a následná strata akejkoľvek zodpovednosti za osud našich životov, spoločnosti a celej našej planéty. Uvedomme si v tomto sviatočnom období, že najväčšou chudobou nie je nedostatok hmotných vecí, ale nedostatok podnetov k prebudeniu síl a duchovných schopností spiacich v nás. To čo nás najväčším ohrozuje je vnútorná chudoba súčasného človeka, ktorá má negatívnymi dopad na spoločnosť, pretože nemá stále dosť hmotných statkov. Skutočne bohatý človek je ale ten, ktorý so svojimi prebudenými a vypestovanými schopnosťami nachádza rozvinutejší pomer ku všetkému čoho ho obklopuje.